V živote človeka je niekoľko míľnikov. Prvá láska, škola, nástup do práce, manželstvo, narodenie detí, ale jeden z hlavných, v období rannej staroby, je ale aj deň odchodu do dôchodku.
Z Božej milosti sa väčšina občanov – muži aj ženy – dožijú tohto dňa. Niektorí pri dovŕšení dôchodkového veku začali pociťovať tlak mladšej generácie, mladších kolegov v práci, ktorí čakali na odchod „starého“, aby svojim elánom mohli pokračovať v načatom diele. Niektorí sa tomu spočiatku bránia, čím ale len poškodzujú sami seba. Netreba sa tomu brániť a tak jedného dňa príde čas lúčenia sa s kolektívom, poďakovať za dobrú spoluprácu a zaželať mladším veľa ďalších úspechov. Niekedy sú však nadriadení nespokojní s takýmto rozhodnutím a sú prípady, že taký „skoro dôchodca“ ešte musel nejaký ten čas pracovať ďalej a súčasne zaučovať nového pracovníka aké sú jeho povinnosti, práva a vytýčiť možné plány do budúcna. To platí hlavne pre vedúcich pracovníkov. Tým sa prakticky zabezpečí plynulý prechod funkcie z jednej osoby na druhú.
Aj táto doba skoro prejde a tak jedného dňa z pracujúceho človeka sa stane dôchodca a pozerá krutej realite do očí. Zistí, že ráno nemusí tak skoro vstávať, že sa nemusí tlačiť v električke, že… atď. Naraz sa zmenil celý rytmus jeho života a tu vyvstáva niekedy otázka, „čo ja vlastne budem robiť v tom novovzniklom voľnom čase ?“ Bude to záhradka, prechádzky so psom, alebo len sám v príjemnom prostredí? Každá činnosť je dobrá a treba striedať fyzickú s duševnou (krížovky, počítačové hry a pod.)
Ja som sa venoval aj svojim, koníčkom, napr. fotografovaniu spojené s prechádzkami.
Vek však pribúda a objavia sa prvé príznaky rôznych chorôb, (obyčajne už okolo 65ky a niekedy aj skôr) a tak človek začína navštevovať rôznych špecialistov – kardiológa, urológa, ortopéda a ďalších. Každý predpisuje nejaký liek alebo skupinu liekov podľa závažnosti stavu. Niekedy sú nevyhnutné aj väčšie alebo menšie operačné zákroky. Chemizácia organizmu liekmi ako aj operácie zanechávajú na organizme svoje nezvratné stopy. Človek začína slabnúť a jeho fyzická i duševná kondícia tiež. Rôzne výživové doplnky veľmi nepomáhajú a slúžia len na to, aby vyháňali peniaze z peňaženky. Pomáha odborná rehabilitácia a cvičenie doma.
Tak utekajú dni a človek sa čím viac obracia k nášmu Pánovi, ktorý dodnes dáva vôľu a silu, ako napĺňať ešte zostávajúci čas zmysluplne, pomáhajúc podľa svojich možností druhým, v zmysle kresťanských zásad.
Viem o čom píšem lebo sa dožívam už 84 rokov. Ďakovať mi pripadá všetkým členom mojej rodiny, hlavne milovanej manželke, synovi s manželkou a obom vnukom a ich rodinám. Pripadá mi ďakovať aj lekárom a zdravotným sestrám, ktorí ma liečili a stále dozerajú nad mojím zdravím.
Ostarel som a zistil som, že pomaly ale iste, prehráva môj organizmus boj s liekmi. Nastáva neželaná chemizácia všetkých životne dôležitých orgánov v ľudskom tele. Lieky, ktoré mi predpisujú lekári, svojimi vedľajšími účinkami postupne ničia pečeň, ľadviny a iné dôležité orgány. Nie som presvedčený, či ich užívanie vedie k zlepšeniu môjho zdravotného stavu, a tak niektoré vynechávam, alebo redukujem ich dávkovanie, poprípade ich nahrádzam prírodnými liekmi. Proste tú moju, prírodou danú chemickú továreň, akou náš organizmus je, chránim pred veľkým náporom tak potrebných pomocných látok, ako sú lieky.
Rozpráva sa taká príhoda, že u jedného starčeka, ktorí sa dožil 98 rokov, našli jeho príbuzní vo veľkom kufri množstvo starých liekov, ktoré mu niekedy lekári predpisovali. Neužil ich a dožil sa pomerne vysokého veku v relatívne dobrej kondícii.
Záverom by som si želal, aby všetci dôchodcovia, pokiaľ im to len trošku zdravie dovolí, nezabudli na aktívnu činnosť v akomkoľvek smere a je to jedno, či individuálne, alebo v rôznych spoločenstvách a domovoch. Snažte sa byť aktívnymi a užitočnými pre svoje okolie tak dlho, dokiaľ sa to len dá a dočkáte sa spokojnosti so životom. A to nie je málo.