Každý z nás si rád zaspomína na príhody zo školských lavíc a vojenčiny. Osobne som zo zdravotných dôvodov nikdy vojakom nebol a tak mi ostali len spomienky zo školských lavíc. Niektoré smutné, niektoré veselé.
Zo základnej (ľudovej) školy si spomínam na jednu príhodu takto. V triede sme mali tabuľu, pozostávajúcu z dvoch častí, ktoré sa zasúvali za seba. Menší učitelia a žiaci si sťahovali prednú dole, vyšší zase naopak písali na tú zadnú časť. Nad tabuľami boli 2 lampy v tvare pohyblivého korýtka. Nemali sme radi učiteľa, ktorý vyučoval počty a súčasne bol aj našim triednym. Každý deň skúšal a bol celkove nesympatický, urastený (aj zarastený) chlap. Na konci tretieho ročníka, pred rozdávaním vysvedčení, skupina žiakov vymyslela pre neho „búdu“. Tabule sa stiahli tak, aby boli nad sebou, predná dole a zadná hore. Z lámp sme vybrali žiarovky, pre istotu vypli prúd, korýtka sa otočili smerom hore a naplnili vodou. Tie sme potom prichytili tenkým špagátom o zadnú, teda hornú tabuľu. Keď pán učiteľ došiel aj s vysvedčeniami, posadil sa ako obyčajne za katedru a zapísal poslednú hodinu. Potom nám oznámil, že má ešte nejaké odkazy pre rodičov. Pristúpil k tabuli a chcel obe časti posunúť tak, aby boli v jednej rovine. Len čo ich začal posúvať, korýtka sa prevrátili a celý obsah vody sa vylial na učiteľa. Ten „harmatanec“, ktorý potom nastal si neviete ani predstaviť. Všetci sme dodatočne dostali horšiu známku z chovania a ostré pokarhanie od riaditeľa. Tak sa z veľkej „srandy“ nakoniec stal nepríjemný zážitok s dozvukmi, samozrejme aj doma.
Táto Vaša príhoda-to bola ozaj silná... ...
Celá debata | RSS tejto debaty