ležím v ošetrovni nemenovaného ústavu srdcovo cievnych chorôb a sestrička mi robí EKG. V kresle, pri monitore sedí lekár, sympatický človek v stredných rokoch. Z tváre mu žiari dobrota a pochopenie. „ tak ako sa máte dedo,“ prihovára sa mi lekár. „dýcha sa Vám dobre? Bolesti žiadne?“ Dedo, pekne a právom ma takto oslovil. Mám už 84 rokov a som tretí deň po operácii srdca – dvojnásobný bypas. Nesťažujem si, že bolí niečo? Na to si človek časom zvykne.
Tu sa pýta lekár „ dedo a viete kto Vás operoval?“ odpovedám „ áno, pán doktor Ledecký, škoda, že som sa s ním ešte nestretol, aby som sa mu poďakoval“ „ No tak teraz máte možnosť, tu sedí pred vami“
Onemel som úžasom. Tak to je ten človek, ktorý sa DOTKOL môjho srdca a dal ho do poriadku, aby som si možno užil ešte pár rôčkov? Tak tu sedí usmievavý človek, ktorý mi daroval ďalšie roky života! Tak ho konečne vidím, môjho záchrancu, ktorého ruky a um boli vedené mojimi modlitbami pred operáciou „ Pane –veď ruky lekárov tak, aby sa všetko zmenilo na moje dobro“ .
Áno onemel som úžasom a zmohol som sa len na „ veľmi pekne ďakujem pán doktor, niet slov, ktoré by mohli vyjadriť moju vďaku a niet pokladov na zemi, ktoré by som Vám položil v tomto okamžiku k nohám“.
Je to zvláštny pocit, stretnúť sa s človekom, ktorý sa dotkol môjho srdca, pocit úcty a obdivu. Tento pocit patrí všetkým lekárom kdekoľvek na svete, ktorí vykonávajú túto ušľachtilú a zodpovednú prácu. Toto sú skutočné „CELEBRITY“ našej spoločnosti. Len sa o nich nepíše v žiadnych novinách.
„Neďakujte dedo, ja sa ešte prídem pozrieť na Vás, zaujíma ma, ako v tomto vysokom veku znášate pooperačný stav“.
Pred ošetrovňou čakali už ďalší pacienti a tak silným stiskom ruky sme sa rozlúčili.
Skutočne, pán doktor chodil za mnou často a jeho pooperačná starostlivosť bola mimoriadne vzorná.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem aj touto cestou milý pán doktor MUDr Martin Ledecký.