Už dávno som sa chystal napísať o nešvároch vo vysielaní všetkých dostupných televíznych staníc. Myslím tým konkrétne na neustálu zmenu intenzity zvuku.
Z každého predmetu, ktorý vykonáva kmitavý pohyb s frekvenciou 20 až 20 000 Hz, sa do okolia šíria mechanické vlny, ktoré človek vníma ako zvuk. Takým predmetom ja samozrejme aj televízor.
Akustika sa zaoberá fyzikálnymi vlastnosťami zvuku a jeho fyziologickými účinkami na živé
organizmy, predovšetkým na človeka. Zvuk môžeme posudzovať z hľadiska jeho fyzikálnych
parametrov, alebo aj z hľadiska jeho fyziologických účinkov, subjektívnych vnemov a pocitov. V akustike sa teda prekrývajú prísne fyzikálne a subjektívnym spôsobom zavedené parametre. Akustika je v mnohom ”šitá” na sluchový orgán človeka.
Najdôležitejším fyzikálnym parametrom na posúdenie vlastností zvukovej vlny je intenzita
zvuku. Je to veličina, ktorá súvisí s energiou prenášanou zvukovou vlnou, čo je v súlade so
všeobecnou definíciou intenzity vlnenia.
Nie je účelom tohto článku podrobne sa zaoberať s teóriou akustiky. Len ma hnevá skutočnosť, že sústavne musím držať v ruke ovládač a regulovať práve intenzitu zvuku. Pri každom prechode z jednej stanice na druhú je intenzita iná. Dokonca počas vysielania na jednej stanice sa mení výrazne intenzita vtedy, keď začne reklama.
Oblasť reči a hudby sa pohybuje v pásme 50 až 60 dB. (Decibel je najznámejšia jednotka pre meranie hladiny intenzity zvuku). Aby som skutočne mohol posúdiť to, či môj subjektívny pocit sa zakladá na pravde, kúpil som si kvalitný hlukomer a začal merať.
Výsledky, ktoré som zistil, sú podľa mňa alarmujúce.
Napr. pre stanicu RTV 1 som si na ovládači nastavil príjem na intenzitu v rozsahu 50 – 55 dB. Prejdem na RTV 2 a je to rozsah vyšší už o 3 dB. Ak na RTV 1 začnú vysielať reklamu je intenzita vyššia podľa druhu reklamy.
Najhoršia podľa mňa je TV JOJ. Pri nastavení ako pre RTV 1, pri prechode na TV JOJ mi vyskočí hodnota nad 70 dB a pri ich reklame až na 75 dB. Už to vedomie, že chcem sledovať TV JOJ, mi dáva signál, zmeň dopredu silu zvuku na svojom ovládači.
Tak je to ale so všetkými stanicami. Pýtam sa, prečo?
Prečo sa nemôže vydať akási záväzná norma o jednotnej intenzite zvuku (nechcem hovoriť o zákone) pre všetky TV stanice, aspoň v rámci Slovenska, aby pri prepínaní človek nemusel vždy meniť na ovládači nastavenie zvuku ?
Ide mi aj o rozmiestnenie mikrofónov v rámci jedného prenosu, či už kultúrneho alebo športového. Mám ten dojem, že pre réžiu vysielania je dôležitejší hlukový prejav prítomného obecenstva, ako zrozumiteľnosť komentovania pre TV diváka.
Jedným slovom, sledovať dnes televízne programy si vyžaduje značnú dávku tolerancie a trpezlivosti a najlepšie urobí divák, keď pri sledovaní športového prenosu vypne zvuk. Však máme oči, a komentár je vždy pomalší ako obraz.
Nešvár sa objavuje aj u filmov, hlavne seriálov, napr. Panelák, kde je zbytočne veľa hlučnej sprievodnej hudby, ktorá prehlušuje hovorené slovo.
Na záver ešte jednu poznámku. Z môjho prieskumu najlepšie sú na tom TV stanice ČT 1 a ČT 2.