Časť 1
Dovoľte mi, prosím, aby som sa pokúsi vysvetliť niektoré pojmy zo zákona 182/1993 Z. z. z pohľadu etických zásad a pravidiel.
Spoločné priestory domu.
Zákon 182/1993 Z. z. ani nepozná pojem spoločné priestory domu, pozná len pojem citujem:
„(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.“
Napriek tomu sa udomácnil pojem spoločné priestory.
V definícii Spoločné zariadenie domu vidím určitú nedokonalosť v tom, že do tejto časti sú zahrnuté aj práčovne, sušiarne a kočikárne.
Ak sa jedná o jednoschodiskový dom je definícia Spoločné zariadenia podľa zákona logická.
Ak sa jedná ale o viacschodiskový dom je definícia podľa zákona sporná.
Sporná preto, lebo Spoločný priestor pre viacschodiskové domy predsa znamená priestor, ktorý je spoločný v pravom zmysle slova len pre tých členov, obyvateľov domu, ktorí v danom schodišti alebo sekcii bývajú. Myslia sa pod týmto pojmom kočikárne, práčovňa včítane sušiarne a podobne. Teda na kľúč uzavreté priestory. Len obyvatelia daného schodišťa by mali mať právo využívať tento priestor pre krátkodobé uloženie a používanie svojich súkromných vecí, napr. bicykel, kočík a podobne. Tento spoločný priestor sa vyznačuje tým, že všetci obyvatelia danej sekcie (schodišťa) majú doňho prístup, lebo vlastnia k nemu kľúč.
Obyvatelia iných sekcií domu by nemali mať právo, bez súhlasu väčšiny obyvateľov danej sekcie, využívať tento spoločný priestor pre dočasné ukladanie svojich súkromných vecí, alebo požadovať, aby mohli viesť cez tieto priestory akékoľvek súkromné vedenia médií (voda, plyn elektrika a podobne).
Všimnite si, prosím, ten rozdiel: súhlas obyvateľov danej sekcie (schodišťa) od súhlasu všetkých obyvateľov domu, bez rozdielu, či je to vlastník alebo nájomca. Mnohí si tento pojem neuvedomujú a myslia si, že spoločný priestor schodišťa (sekcie) vo viacposchodovom dome patrí každému v tomto dome, bez ohľadu na to, v ktorej sekcii býva, a tým má právo s týmto priestorom disponovať ako chce.
Právo vstupu do uvedených spoločných priestorov, okrem obyvateľov danej sekcie, má len predseda spoločenstva, prípadne správca domu alebo člen rady spoločenstva.
Podobné nepísané pravidlo platí aj pre majiteľov kľúčov od vstupnej brány danej sekcie. Vlastniť kľúče od brány sekcie (schodišťa) má právo len ten, kto tam býva, resp. predseda spoločenstva alebo správca domu (ani člen rady spoločenstva to právo nemá). Povoľuje sa určitá výnimka, kde obyvateľ bytu môže tento kľúč dať na trvalé užívanie najbližšiemu členovi rodiny, prípadne opatrovateľke a poštárke.
Bod (5) Spoločné zariadenie nie je celkom zreteľne definovaný v hore uvedenom zákone, a podľa takzvaných logických a etických pravidiel a zásad by sa mal lepšie formulovať. Tieto etické zásady určujú, že sa máme k sebe navzájom správať čestne, dôstojne a s rešpektom. Bolo by užitočné si ich prečítať a osvojiť. Sú dostupné napr. na internete alebo knižne v každom kníhkupectve. Ak ich budeme rešpektovať a podľa nich sa riadiť, nemôže dôjsť k nedorozumeniam a konfliktom v spoločnosti. Mnohé zákony však nie sú tvorené v zmysle aj týchto zásad a preto je ich výklad obtiažny.
Z praxe sú známe časté prípady, kedy práve právnici nerešpektujú etické pravidlá a zásady a riadia sa výlučne podľa „litery zákona“. Napr. právnik pri výklade zákona zastupuje svojho klienta, pre ktorého stoj čo stoj hodlá vydobyť tú najlepšiu pozíciu v zmysle litery zákona, ale pritom etické pravidlá obchádza, resp. nerešpektuje.